Dnešný študent

Autor: Samuel Prílepok | 20.11.2013 o 17:02 | Karma článku: 11,70 | Prečítané:  1952x

Som študent, tak ako mnoho ďalších v mojom veku. Je to moja povinnosť. Očakáva sa odo mňa že budem chodiť do školy a ako tak sa budem aspoň snažiť učiť sa. Ostatné je len bonus. Nie som povinný chodiť na krúžky, zapájať sa do mimoškolských aktivít, prípadne reprezentovať školu v dobrom svetle. V podstate sa toho odo mňa ako od žiaka moc neočakáva. Prečo potom porušujem školský poriadok, postavený na dosť primitívnych podmienkach a prečo sa vlastne vôbec neučím, keď je to v podstate zadarmo a každou novou informáciou som „bohatším“ človekom ?

Naše úžasné školstvo sa označuje za bezplatné (teda, pokým ma to nezavedie na vysokú školu), no vždy sa nájde mnoho vecí, potrebných pre študenta, ktoré mi štát nezaručí a preto si ich budem musieť zakúpiť. Teda nie ja, ale moji rodičia. To však nie je problém, veď čo by pre mňa a moje vzdelanie neurobili. Taktiež ani cesta do školy, nachádzajúcej sa dvadsať kilometrov od mojej dediny, nie je najlacnejšia záležitosť, ale to je nevýhoda ľudí, bývajúcich na dedine. Aj cez tento problém sa dá bez mihnutia oka prehrýzť. Čo je však zarážajúce je, že už keď všetko toto je zaplatené a ja sedím v škole, neplním si tú moju jedinú povinnosť a to učenie. Stoličky nie sú až také nepohodlné, aby som sa musel neustále otáčať. Učitelia nie sú až takí nudní, aby som ich nedokázal počúvať aspoň pol hodinu a tých pätnásť minút nech robím čo chcem. Učivo taktiež nie je až také zbytočné, ako ho viacerí vidíme, a preto by som ho mal brať skôr ako dar, než ako nejakú záťaž, ktorú mi na krk chce učiteľ zavesiť. Nerobím to.

Každé ráno prídem do školy unavený, pretože som zas celý deň presedel pri počítači, ktorý je pre mňa viac ako rodina, lebo niekedy s ním trávim viac času ako s ňou (ak nie vždy). Keď som potom celý deň unavený, moja výhovorka znie jasne: „Tá škola ma ale vyčerpáva.“ Škola je povinné zlo a keby som mal tú právomoc, tak by som ju najradšej asi zrušil. Načo mi aj je, keď hlavne matiku v živote nikdy nevyužijem. A kde sa v živote stretnem s propánom ? Koho trápi, čo sa dialo pre dvetisíc rokmi, veď to je už dávno. A no a čo, že som napýstal ypsilon namiesto i, veď aj tak to nikoho nebude trápiť, že to je tak (prípadne to aj tak nikto nebude čítať).

Už len päť minút do konca. Super. Konečne odtiaľto vypadnem a doma si oddýchnem. Vykašlem sa na všetky úlohy, veď už aj tak som škole venoval polovicu dňa a druhú polovicu si nezaslúži. Zahrám sa nejakú hru alebo si zapnem televízor. Zas by tam mala byť tá zábavná reality šou, kde tí hlúpi ľudia robia zo seba ešte väčších idiotov a ja sa na nich smejem, pretože ja taký isto nie som a nikdy nebudem. A keď sa mama spýta, či som sa učil, tak jej poviem, že nič nemáme. Veď aj keby sme mali, tak to nie je potrebné.

Je piatok podvečer a potrebujem zresetovať, lebo takto to už nepôjde. Škola ma úplne zničila. Ožeriem sa ako doga, nech si vyčistím hlavu a trocha sa zabavím. Kamaráti určite budú mať nejakú tú
„srandu“, ktorá mi prospeje. Keď si ju dám, bude mi úžasne. Milujem piatky. Škole je koniec a ja mám voľno a kopec voľného času. Teraz sa konečne celý deň budem môcť zabávať alebo vyvaľovať doma a dúfať, že víkend prebehne pomaly, pretože v pondelok sa zas budem musieť vrátiť do tej hlúpej školy. A tí učitelia mi už lezú na nervy. Tvária sa akoby zožrali všetku múdrosť sveta a vadí im každá hlúposť. Minule mi jeden takýto zobral mobil, pretože mi zazvonil na hodine. Toľko ceremónií okolo toho narobil, že som mu skoro vlepil. Že vraj si poň má prísť otec. Prišiel a tak na neho navrieskal, že ako sa opovažuje zobrať mi môj iPhone, ktorý stojí dvakrát toľko, koľko je jeho mesačný plat. Už si to nedovolil, úbožiak jeden.

Smutné čo ? Toto je krátky preview myslenia mnohých mladých ľudí. Určite tak nemyslia všetci, no neraz sa s podobnými názormi stretávame častejšie, ako s názormi, že učenie je niečo, čo si treba vážiť, lebo nie každý má takú možnosť učiť sa. Samozrejme, že som nepísal o sebe, lebo tento blog som si nespravil preto, aby som sa maznil a sypal si popol na hlavu.  Je to len lamentovanie nad tým, že dnešná doba vychováva aj takýchto žiakov. Učitelia bez rešpektu sú nútení vyučovať podľa nie moc zmyselných osnov, na ktoré sa aj sami občas sťažujú, no nič s nimi nenarobia, pretože to nie je v ich kompetenciách.

A žiaci? Tí si nevážia snahu učiteľov poddať učivo čo najjednoduchšie a najzábavnejšie aj keď vedia, že to možno nie je nič pre dotyčných. Nevážia si to, že im to je dané takmer zadarmo, lebo ich pohľad na vzdelanie je asi taký, že „načo by som mal celú svoju mladosť zabiť učením.“  Keď je ich pohľad na vec takýto, tak je to viac ako smutné. Učením zabíjať mladosť ? Učením sa toho veľa nedá zabiť, pretože tým, že človek získava nové poznatky stáva sa múdrejším a možno aj rozumnejším. Dejiny nás učia, čomu sa vyvarovať. Fyzika nám ukazuje, ako všetko funguje. Biológia nám približuje svet okolo nás, chémia zas reakcie medzi vecami v prírode. Slovenčina udržiava ľudí gramotných a napomáha prežiť spoločnosti a kultúre obyvateľstva, veď jazyk je jeden z najdôležitejších znakov národa. A tá „nepotrebná“ matika, ktorá je všade okolo nás? Mne samému sa občas stane, že prídem do obchodu a neviem si spočítať, koľko ma vyjde nákup. A ak to predavač vycíti a je trošku prefíkaný, tak to využije a oklame ma.

Čo som týmto všetkým chcel povedať, že moderná doba má dopad na dnešnú spoločnosť a na dnešnú mládež, ktorá vidí bohatstvo skôr v peniazoch ako v múdrosti. Vidí šťastie a zábavu skôr v pominuteľných veciach ako v tých stálych a jej priority sa uberajú zlým smerom. Možno je môj pohľad na vec starodávny, hlúpy a nie moc svetský, veď život si treba užívať, kým sme tu, lebo zajtra tu už byť nemusíme. No ja si pod slovom užívať predstavujem iné veci, ako alkohol, diskotéky, cigarety, drogy, počítačové hry a či počítač. Užívať si život pre mňa znamená získavať nové poznatky o ňom a to mi tieto veci nikdy nemôžu dať. A prečo o tom hovorím? Na rozdiel od vyššie vymenovaných vecí, škola je schopná dať mi to, po čom túžim a preto jej chcem aj týmto smerom poďakovať a hádam jej to raz budem môcť vynahradiť.


Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Dávajte pozor, kam šliapete. Bitka o Mosul sa vlastne len začala

Islamský štát nemá veľkú šancu ubrániť svoje najväčšie mesto. Zároveň nemá kam ujsť a civilistov berie ako rukojemníkov.

EKONOMIKA

Rumuni aj Bulhari sú na tom s dôchodkami lepšie ako Slováci

Oveľa lepšie vyhliadky má Česko, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko.

KOMENTÁRE

Vojna proti Islamskému štátu už dávno nie je bojom o územie

Región bude krvácať dlhé roky.


Už ste čítali?