Čechovove poklady

Autor: Samuel Prílepok | 19.11.2013 o 19:38 | Karma článku: 7,19 | Prečítané:  192x

Ani nie tak z nudy, ako z recesie som si začal čítať poviedky od tohto ruského autora, ktorý bol naozaj velikánom svojej doby. A čoby len tej doby, ale celej ruskej literatúry a dodnes patrí k tomu najlepšiemu vo svetovej literatúre. Toto sa síce fajn číta, ale čo ja na tom pravdy človek nezistí, pokým neprečíta nejaké jeho dielo. Veru, tých je požehnane. A navyše, väčšinou sú to krátke poviedky zo života bežných obyvateľov Ruska, ktoré dokonale zobrazujú to, ako sa žilo v tejto, vtedy cárskej,krajine. Povedal som si fajn, tak teda prečítaj si aspoň zopár jeho prác, aby si mohol povedať, či bol vážne taký skvelý.

Spisovateľ- prvá ukážka, ktorú som čítal bola o tom, ako majiteľ nejakého čajového podniku potreboval klamlivý slogan a mal mu ho napísať istý spisovateľ. Ten to aj urobil a po prečítaní svojej práce, ktorá sa mimochodom majiteľovi páčila, požadoval peniaze. Tu nastal problém, pretože predavač nechcel zaplatiť v peniazoch, ale núkal mu len jeho tovar.  Spisovateľ však chcel peniaze, no nedokázali sa dohodnúť a tak si zobral tovar, ktorého cena však bola oveľa nižšia ako požadoval.  Je tu vidieť, ako si niektorí ľudia nevážia prácu spisovateľov, spevákov a podobne. A keďže dotyčný spisovateľ v jeho výtvore klamal, pretože ospevoval predavačov čaj a neviem čo všetko a pritom to nebola pravda, tak na záver to Čechov pekne ukončil slovami: „Klamem Rusko! Celé Rusko! Vlasť klamem za krajec chleba! Eh!“

Čo k tomu dodať,  poviedka bola síce krátka, no skvelá. Štýl, akým Čechov písal, je úžasný a hlavne aj na takom malom priestore dokázal opísať vážne veľa vecí, a každú z nich som uveril. Tak, ako na začiatku všetko išlo hladko, tak sa to všetko v strede zvrtlo a koniec bol neočakávaný. A to tá poviedka bola na tri strany, takže klobúk dole.

Tesknota (Clivoty)- prvý názov je v češtine a neviem, či sa to prekladá tak, ako som to preložil, ale to je jedno. Takže táto poviedka bola odlišná v tom, že tak ako v prvej hrala hlavnú rolu neúcta, tak v tejto ignorácia. Starému kočišovi umrel syn a túži sa s tým niekomu zveriť. No nech sa snaží ako chce, všetci ho buď ignorujú, alebo ich to nezaujíma, prípadne zmenia tému. A tak smutný pohonič končí šichtu a vracia sa do ubytovne, kde ho taktiež ani druhý mladý pohonič nevypočuje, radšej dá prednosť spánku. Zúfalý muž sa teda vyberie nakŕmiť svoju kobylku, ktorá s ním všade jazdí a nakoniec ho ona jediná vypočuje.
Tento príbeh ma dojal, pretože poukazuje na ľudskú nevšímavosť a nezáujem vypočuť problém iných. Často sme sebeckí a riešime len svoje problémy a pritom sú tu aj iní, ktorým stačí len to, že sa vyrozprávajú. Ďalšia geniálna Čechovova poviedka, pri ktorej znova na malom priestore  rozvinul veľký problém a dokonale skritizoval sebectvo ľudí. Skoro mi až slza vyskočila.

Triumf víťazov- tento článok ukončím treťou poviedkou, ktorá znova kritizuje, tentoraz však správanie ľudí. Malý chlapec a otec sa zúčastňujú nejakého zasadnutie a ich cieľom je získať pre chlapca miesto pomocného zapisovateľa. Pri nich sedí starý muž a jeden o niečo mladší, ktorý rozpráva príbeh o tom, ako sa on dostal na výslnie, čo všetko musel zažiť a že kedysi, ten starý muž bol jeho pánom a prikazoval mu čo musí robiť, využíval ho ako otroka a podobne. No ako získaval skúsenosti a starol, podarilo sa mu pomaly sa dostať na vrchol a teraz sa z jeho pána stal jeho sluha, ktorý ho poslúchne na každé slovo. Zo starčeka sa všetci smejú, pretože jeho pán mu káže robiť zo seba šaša. A chlapec s otcom, aj keď nasilu, no smejú sa, lebo chcú sa pekne votrieť tomu chlapovi a získať tým miesto pre syna. Nakoniec ten pán aj im prikáže zo seba urobiť bláznov a to tak, že majú behať okolo stola a tváriť sa, že sú kohúti. Ako inak, vykonajú to a končí sa to tak, že chlapec myslí nato, ako bude pracovať pre tohto pána a teší sa.
Táto poviedka je dôkazom toho, čoho všetkého sú ľudia schopní, len aby sa niekomu zapáčili a aby si získali jeho pozornosť, prípadne aby získali miesto v práci. Áno, a robí to tak každý .Myslím si, že táto poviedka je nie len výstižná, ale aj nadčasová, lebo v dnešnej doba sa každý pchá do zadku každému a je mu jedno, čo všetko musí spraviť preto, aby nakoniec získal vysnené miesto v práci alebo hocičo iné. Je to smutné, ale je to tak. Toť, posledná poviedka na des, teším sa na ďalšiu várku dramatických, kritických, ba až satirických poviedok od tohto pre mňa určite geniálneho ruského spisovateľa.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Dávajte pozor, kam šliapete. Bitka o Mosul sa vlastne len začala

Islamský štát nemá veľkú šancu ubrániť svoje najväčšie mesto. Zároveň nemá kam ujsť a civilistov berie ako rukojemníkov.

EKONOMIKA

Rumuni aj Bulhari sú na tom s dôchodkami lepšie ako Slováci

Oveľa lepšie vyhliadky má Česko, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko.

KOMENTÁRE

Vojna proti Islamskému štátu už dávno nie je bojom o územie

Región bude krvácať dlhé roky.


Už ste čítali?